Habáni na Slovensku
Náboženskú skupinu Habánov sme si už predstavili v niekoľkých príspevkoch venovaných napríklad ich spôsobu života, výchove detí, či výrobe keramiky. V minulom týždni sa v priestoroch nášho kaštieľa konala prednáška o ich ceste za slobodou.
Táto cesta začala 17. januára 1525, kedy vo švajčiarskom meste Zürich verejne vystúpila skupina ľudí hlásajúca myšlienky novej viery, predovšetkým rozkol s katolicizmom (ale aj ostatnými protestantskými náboženstvami) v otázke krstu detí. Nové myšlienky vychádzajúce z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom a mravnom živote postupne sformovali do učenia, ktoré ovplyvnilo celý život tejto náboženskej skupiny.
Za toto učenie a inakosť v spôsobe života ich v každej krajine, spoločnosť odmietla, odsúdila, vytlačila zo svojho územia alebo prinútila prispôsobiť sa. Habáni pritom chceli len pokojne žiť vo svojom náboženskom presvedčení bez vojen a násilia. Paradoxne toho sa im ušlo najviac a vytúženej slobody sa napokon ani vo svojej domovine, ani nikde inde v Európe nedočkali.
Jeden z vodcov Habánov, Jakub Hutter, po tom, ako museli opustiť Moravu napísal: „Teraz tu ležíme v pustom poli, nikomu nerobíme škodu, netúžime spôsobiť bolesť alebo zlo nijakému človeku, ani našim najzarytejším nepriateľom. Naše skutky a počiny, naše slová a diela sú jasné. Než by sme mali niekomu za jediný fenig vykonať škodu, radšej sa necháme o sto zlatých olúpiť. Než by sme mali svojho nepriateľa zasiahnuť rukou (o mečoch a halapartniach nahovoriac), radšej si necháme vziať život. Keby bol celý svet ako my, tak by bol koniec vojnám a všetkým neprávostiam.“