Vznik Draškovičovho kaštieľa
Kaštieľ Draskovichovcov vznikol ako posledný z čachtických kaštieľov a svoje pomenovanie prevzal podľa stavebníka, krajinského sudcu, mošonského a oravského hlavného župana grófa Mikuláša Draskovicha. Podľa súpisov z roku 1692 a 1711 nechal krajinský sudca rezidenciu vybudovať od základu ako novostavbu v roku 1677. Mikuláš podiely na panstve vyženil sobášom s grófkou Barborou Drugethovou, vnučkou Alžbety Bátoriovej. Keďže pochádzal z Chorvátska a v Uhorsku nevlastnil iné väčšie hradné domínium, usadil sa v Čachticiach a členovia rodu Drugethovcov mu vyčlenili časť panstva i pozemok v zemepanskom meste na stavbu nového sídla. Mužskí členovia rodu Drugethovcov totiž v Čachticiach disponovali vlastným kaštieľom a nepotrebovali stavať ďalšie sídlo. Mikuláš Draskovich postavil hlavné jadro kaštieľa, dvojpodlažné južné krídlo vrátane suterénu pod severným nadzemným traktom, s výrazným stredným rizalitom.
Prechod kaštieľa do vlastníctva Forgáčovcov
Po smrti Mikuláša Draskovicha objekt zdedila jeho dcéra grófka Barbora Draskovichová. Po jej smrti kaštieľ s príslušným podielom v roku 1691 zdedili dcéry Barborinho bratranca Žigmunda Drugetha, grófky Juliana a Klára Drugethové. Keďže obe boli vtedy v dievčenskom veku, spravovala draskovichovské majetky ich matka a Žigmundova vdova grófka Terézia Keglevichová. Vdova nemala záujem starať sa o Čachtické panstvo, priveľmi vzdialené od centra rodovej domény Drugethovcov, a začala ho postupne po častiach predávať alebo zálohovať tretím osobám.
Teréziou Keglevichovou scudzované podiely okrem iných šľachticov vykupoval aj gróf Pavol st. Forgách, ktorý po svojej matke a sestre Žigmunda Drugetha grófke Kristíne Drugethovej zdedil časť drugethovských majetkov. Forgách nakoniec od Keglevichovej v roku 1710 získal aj draskovichovský podiel panstva s kaštieľom výmenou za forgáchovské podiely na Drugethovských majetkoch v Zemplínskej a Užskej stolici. Po prevzatí Draskovichovského kaštieľa sa presťahoval do tohto objektu a nechal v ňom zriadiť súkromnú kaplnku.
Pavol st. Forgách rozšíril kaštieľ o severozápadné dvojpodlažné krídlo. Podľa spisovej agendy k obnove kaštieľa v 50. rokoch 20. storočia bola práve v tomto krídle kaplnka, dnes sa ale nevie bližšie lokalizovať. Predpokladá sa, že Pavol st. Forgáč osadil v roku 1715 do niky južnej fasády sochu Panny Márie, čím prekryl staršie maľované slnečné hodiny. Či bol staviteľom aj rozsiahleho dnes zaniknutého juhozápadného krídla, zachyteného na mapách z 19. storočia, sa povedať nevie.
Pavol st. Forgách po smrti manželky barónky Emerencie Révayovej vstúpil do duchovného stavu. Ako titulárny rožonský biskup a svätoirenaeiský prepošt 28. apríla 1721 rozdelil všetky majetky medzi svojich synov: grófa Pavla ml. Forgácha, grófa Ladislava Forgácha a grófa Jozefa Forgácha. V prípade Čachtíc za dedičov ustanovil všetkých synov, ktorí sa mali o panstvo starať spoločne a deliť si iba jeho výnosy. Z troch vyššie uvedených synov sa majiteľmi kaštieľa nakoniec stali iba Ladislav a Jozef Forgáchovci, pretože Pavol ml. Forgách sa rozhodol pre cirkevnú kariéru. Súrodenci Ladislav a Jozef sa 15. novembra 1734 stretli pred konventom v Hronskom Beňadiku, aby podpísali vzájomnú zámennú dohodu. Keďže sa Ladislav plánoval usadiť v Čachticiach, Jozef sa v prospech Ladislava vzdal celého svojho podielu v panstve Čachtice a Ladislav mu na oplátku prenechal dedinu Babindol v Nitrianskej stolici.
Radca Kráľovskej miestodržiteľskej rady Ladislav Forgách síce so štyrmi manželkami splodil pätnásť detí, ale dospelosti sa dožilo iba päť potomkov. Vďaka rozsiahlejšiemu otcovskému dedičstvu sa kaštieľ v Čachticiach dostal iba do rúk najmladšieho syna zo štvrtého manželstva, grófa Mikuláša Forgácha. Ten sa výhodne oženil s barónkou Jozefou Rudnyánszkou. Manželia sa po svadbe usadili v Čachticiach, avšak ich zväzok zostal bezdetný. Po barónkinej smrti sa Mikuláš viac neoženil, a preto za univerzálnu dedičku vyhlásil svoju neter grófku Máriu Forgáchovú. Mária Forgáchová v čase získania kaštieľa v roku 1850 žila so svojim manželom grófom Žigmundom Forgáchom na území Abovskej stolice v kaštieli v Slanci alebo mestskom paláci v Košiciach. Vzdialenosť Čachtíc viedla k ich predaju, ktorý sa podľa textu župnej monografie uskutočnil v roku 1852.
Predaj kaštieľa posledným majiteľom - Čenkayovcom
Z dochovaných historických prameňov sa nedal tento rok verifikovať, ale podarilo sa doplniť údaje o predávajúcich a kupujúcich. Máriu pri predaji zastupoval jej brat gróf Karol Forgách a nadobúdateľom majetkov bol Michal Csenkey. Po jeho smrti sa majiteľmi stali jeho dedičia, ktorí boli uvedení v pozemkovej knihe Čachtíc v roku 1863, 1868 a 1880. Podľa spisového materiálu k obci Čachtice za neplnoleté Michalove deti istú dobu vystupovala ako správkyňa Michalova vdova Terézia Boróczyová. Po dosiahnutí dospelosti sa vlastníctva ujali Michalovi synovia – Gejza Csenkey, Ladislav Csenkey a Adolf Csenkey.
Draškovičov kaštieľ ako nocľaháreň pre chudobných
V 19. a začiatkom 20. storočia kaštieľ slúžil ako nocľaháreň nemajetnému obyvateľstvu, čo sa neblaho podpísalo na jeho stave. Za bývalého režimu prešla budova výraznou rekonštrukciou. Dve krídla postavené Forgáčovcami boli odstránené, oltárny kameň, ktorý bol pohodený v bývalej kaplnke, je osadený v stene pod bránou vľavo. V 60. rokoch tu bolo zriadené aj múzeum. Kaštieľ je dnes jednou z pobočiek Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
Zdroj: JANURA, Tomáš – ZVAROVÁ, Zuzana. Kaštieľ Draškovičovcov v Čachticiach. In Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo, 2020, roč. 69, č. 4, s. 9-15.